Katarína Peterová je autorkou slow fashion blogu LaFlorita.sk a ambasádorkou udržateľnosti. Učí ženy ako upcyklovať, nakupovať s rozvahou a podporovať lokálne značky. Inšpiruje nejednu z nás aby sme zasadli k šijaciemu stroju a pustili sa do prešitia starej košele či zúženia šiat. S Katkou sme sa stretli pred jej obľúbenou Starou tržnicou v Bratislave, kde nám porozprávala o svojej ceste k šitiu, kritickom pohľade na nadprodukciu oblečenia, svojich obľúbených sekáčoch ale i tom ako to vyzerá s módou na Slovensku.

text: Veronika // fotografie: Barbora Kmeťková

Venuješ sa upcyklácii, šiješ a prešívaš kúsky zo sekáča. Aká bola tvoja cesta k tvorbe? Viedli ťa rodičia k šitiu? K ekológii?

Dá sa povedať, že áno. Od malička ma fascinovalo, že aj starká, aj mamina stále niečo tvorili. Ja síce hovorím, že upcyklujem, ale to všetko už robili naši starí rodičia. Keby moja starká mala v minulosti Instagram, tak je za hviezdu! Prešívalo sa všetko, je až neuveriteľné čo tie ženy dokázali. Pamätám sa, že aj ja som v detstve vyšívala krížikovou výšivkou, plným stehom alebo som uštrikovala šál pre bábiku. Akosi prirodzene sa to na mňa lepilo. Počas vysokej školy som sa naučila háčkovať a začala som veľa šiť a prešívať v rukách. A hlavne, môj najväčší problém bol, že čokoľvek som si kúpila, nič mi nesedelo. Veľa vecí som si musela zužovať a skracovať a keď sa už naši nemohli pozerať, že všetko šijem ručne, dostala som vytúžený šijací stroj.

Máš za sebou nejaký kurz šitia? Alebo si sa naučila šiť sama doma?

Sama, doma, veľmi som chcela! Myslím si, že keď človek chce naozaj niečo dosiahnuť, tak si ide za svojim cieľom. Kurzy som absolvovala len minulý rok, aj to bolo kvôli strihom, v ktorých som stále tápala. Dovtedy som bola samouk, naučila som sa veľa s pomocou youtubu a tutoriálových videí. Veľmi mi pomohlo, že som študovala ako je oblečenie zošité, na akých miestach je švík. Asi celú skriňu som si takto prelustrovala a zisťovala ako vyzerá moje oblečenie z druhej strany.

Ako by si popísala svoj štýl v obliekaní? Kto je tvojou inšpiráciou?

Ja to volám taký LaFlorita štýl (smiech). Častokrát, keď ma ľudia stretnú, tak mi na môj outfit povedia: ‘To si celá ty, celá LaFlorita!’ Profilovalo sa to počas môjho dospievania, prešla som si rôznymi obdobiami. Od punkáča na hlave, cez plnú skriňu čiernej až po akýsi 'sekretárka štýl', kedy som chcela chodiť len v lodičkách a byť tip top od hlavy po päty. Nechcem byť ovplyvňovaná módnymi trendami, snažím sa im vyhýbať a nosiť, to čo sa mi páči. Často sú to nežné farby, inklinujem k bielej, ružovej, bordovej. Vždy som mala rada ženskosť a eleganciu. Ani si nepamätám, kedy som mala na sebe nohavice. Šaty a sukne sú pre mňa absolútne ikonické a milujem ich.

Ovplyvňujú ťa trendy?

Nesledujem ich cielene, ale nedá sa im vyhnúť. Instagram je taký najväčší trendsetter. Keď vidím, že niečo prišlo do módy, snažím sa tomu neprepadnúť. Napríklad perličkové sponky. Ja som perličkové šperky nosila odjakživa, nikto si to nevšimol a zrazu je to trend, ktorý každý nosí.

Čo považuješ za základný kúsok svojho šatníka, ktorý vieš že so všetkým skombinuješ a budeš ho môcť nosiť na minimálne 30 spôsobov?

Biely top. Myslím, že je to najuniverzálnejší kúsok a nikdy nie je problém ho zladiť.

Kedy si sa začala zaujímať o slowfashion a o problematiku dopadu výroby módneho priemyslu?

Keď som začala šiť, takže asi pred 3 rokmi. Dostala som šijaci stroj a zistila som, že to nie je také jednoduché. Keď sa mi podarilo ušiť prvé kúsky, ktoré boli síce nepodarené, začala som si uvedomovať hodnotu výroby oblečenia. V Nemecku, kam som odišla na Erasmus, som natrafila na kampaň Fashion revolution. Na nemeckej stránke Fashion revolution bolo kvantum informácií. Ovplyvnila ma aj youtuberka Kristen Leo. Veľmi ma zasiahlo jej video, v ktorom opisuje, čo sa deje vo fast fashion.

Tip: Fast vs. Slow Fashion aneb nový trend Instagramu

Čo ty sama považuješ za najväčší problém módneho priemyslu?

Myslím, že je to taký začarovaný kruh. Ak stále bude dopyt po lacnom oblečení, tak dovtedy sa bude vyrábať. Kým si ľudia celosvetovo nezačnú uvedomovať, kam takom masovou výrobou smejeme, nespomalíme. Na druhej strane Ázia nastavila vysokú latku, pretože poskytla pracovné príležitosti chudobným ľuďom, ktorí by bez tejto práce nemali príjem. Áno, z nášho pohľadu je to novodobé otroctvo, keďže pracujú aj ženy a deti v neetických podmienkach. To však pokladám za sociálny problém, ktorý musí riešiť daná krajina. Ďalšia otázka, ktorú si kladiem je, či budú mať vlastníci fast fashion niekedy dosť. Ide o veľké peniaze a pochybujem, že sa niekto vzdá svojich podielov v prospech udržateľnosti a záchrany našej planéty. Zároveň však vnímam, že mnoho mladých ľudí chce spomaliť a učí to aj staršiu generáciu. Zmena je na nás všetkých.

Tip: 10 důvodů levného oblečení aneb kdo ušil mé triko?

Tip: Móda v době klimatické krize

Tip: Reportáž: textilní továrna naživo

Kam by si sa chcela so svojou tvorbou posunúť?

Mám také dva ciele. Prvý je založiť si vlastnú značku, keďže sa ľuďom páči to, čo tvorím. Je to taká vízia o upcyklovanej móde, ktorá by bola krásna a ženská aj napriek tomu, že by bola ušitá z odpadového textilu. A druhý cieľ je založiť youtube kanál a všetky tie nápady posúvať ľuďom. Lebo keď ušijem desať kúskov, tak sa to dostane len k desiatim ľuďom, ale keď natočím video ako si taký kúsok vyrobiť a ušiť, rozšíri sa to oveľa ďalej. Ale to by som potrebovala asi 48 hodinové dni aby som to všetko stíhala.

Čo móda na Slovensku? Ako ju vnímaš?

Ja ju vnímam veľmi pozitívne. Už minule som sa tak zamýšľala, že keby sa my slovenské ženy obliekame do slovenských značiek, tak by sme boli tak štýlové, že by sme aj Parížanky schovali do vrecka. Vznikajú tu naozaj krásne projekty a máme mnoho šikovných lokálnych dizajnérov, ktorí šijú originálne kúsky.

Ako sa obliekajú Slováci? Čo im ide a na čom by mali zapracovať?

Myslím, že slovenské ženy by si mali uvedomiť, že radšej nosiť to, v čom sa cítia skvelo ako nosiť najnovšie trendy, len aby dosiahli uznanie. Strihy sa vytvárajú uniformne, čo je absolútne nelogické, pretože naozaj každá sme iná, každá je inak obdarená a je nereálne aby jeden strih sedel všetkým. Je opodstatnené, že krajčírstvo je taká alchýmia, ktorá kedysi vedela zachytiť každú krivku ženského tela. Ľudia nosili niektoré kúsky aj niekoľko rokov, pretože im veľmi dobre sedeli.

Vnímaš na Slovensku zmenu v prístupe k nakupovaniu oblečenia? Chodia ľudia viac do sekáčov? Nakupujú menej ale kvalitnejších vecí?

Určite. Myslím, že secondhandy sa tu stali naozaj populárne a ľudia si viac dávajú záležať na tom, čo nakupujú. Ja sa pohybujem v takých dvoch kruhoch – jeden je ten slow, sme taká slow komunitka – stretávame sa na všetkých podujatiach, komunikujeme spolu, podporujeme sa. A potom je to druhá skupina ľudí, napríklad moje kolegyne v práci, alebo kamarátky z vysokej, ktoré to až tak veľmi neriešia. V týchto momentoch sa snažím byť pre ne inšpiráciou, nechcem ich do ničoho tlačiť. Vnímam, že sa mi to darí. Stačí aj malá inšpirácia a človek nad tým začne premýšľať.

Keby si mala vybrať jedno miesto v Bratislave, kam by si ma vzala?

Môj ateliér (smiech). Tam sa zatvorím a môžem pokojne tvoriť.

Aká je tvoje najobľúbenejšie verejné miesto v Bratislave?

Stará tržnica, pretože sa tu konajú fakt skvelé podujatia. Rada navštevujem Sashe v Tržnici, festival Pomalo, či sobotný Trh-piac-markt. Ale napríklad, mám krásny zážitok zo Zero Waste konferencie. Zišla sa tam vysoká koncentrácia ekologicky zmýšľajúcich ľudí na jednom mieste. Dokázali sme nezanechať za sebou kopy odpadu a každý z nás v ten deň znížil svoju uhlíkovú stopu na minimum. Ja skutočne verím, že ten svet raz zmeníme a pôjde to k lepšiemu.

najobľúbenejší sekáč

Eurovka. Sú to také dva maličké secondhandy– jeden je na Dlhých dieloch a druhý je vo Vrakuni. Je tam všetko za euro! Tommy Hilfiger tenisky aj Max Mara sukňa z 85% vlny. Na značky si nepotrpím, ale je naozaj skvelé, že na tomto mieste sa neporovnáva a všetko má rovnakú hodnotu. Veľmi často tam nachádzam aj veci na prešitie.

najobľúbenejšie miesto

Chodím rada na zmrzlinu ku Kounovi, kedže ju tam robia domácu a poctivú.

Akú knihu momentálne čítaš?

Malé ženy od Louisy May Alcottovej a Šití z Burdy.

Čím sa spomaľuješ?

Šitím. Keď tvorím, tak zabudnem aj jesť, aj piť a vtedy som najšťastnejší človek. Občas si teda aj niečo povyšívam, aj poháčkujem. Kedysi to bola hudba, teraz je to stroj. Mám však ukulele, na ktorom si vždy rada niečo zabrnkám.

Akú najzaujímavejšiu myšlienku si v poslednej dobe čítala / počula?

Buď tou zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete. Nielen nadávať na to, že tu nič nefunguje, že nie sme dostatočne takí a onakí, ale naozaj sa postaviť a niečo robiť.

Katku môžete sledovať na jej Instagrame @laflorita.sk a na webe LaFlorita.sk.

Magazine