Hattie Wragg je britská šperkárka a dizajnérka žijúca v Brne, zakladateľka udržateľnej značky šperkov Queen's Wood Studio. Jej nádherné kolekcie som objavila prostredníctvom Instagramu a ohromili ma súladom recyklovaných materiálov a organických tvarov. Hattie som navštívila v jej brnenskom ateliéri, ktorý zdieľa so štyrmi ďalšími dizajnérkami a kde tvorí obklopená nespočtom kníh o designe. Viac ako hodinu sme sa rozprávali o tvorivom procese, ktorý stojí za jej etickými šperkami, udržateľnosti a o jej živote v Brne.

text a fotografie: Veronika Ohrádková // čítanie na 20 minút

The original English version of the article can be found here

Na začiatok rozhovoru by som sa ťa rada opýtala na vznik tvojej etickej značky šperkov Queen's Wood Studio. Môžeš mi povedať, kde a kedy nápad a tiež názov vznikol?

Značku Queen's Wood Studio som založila, keď som ešte žila v Londýne. Svoje úplne prvé šperky som vytvorila v kúte obývačky môjho bytu. Queen's Wood Studio nesie názov podľa lesa Queen's Wood v Highgate v severnom Londýne, na ktorý som videla skrz okno svojho bytu. Stromy v tomto lesu sú nesmierne krásne a ich drevo je naozaj staré –⁠ niektorí tvrdia, že tento les by mohol byť pozostatkom divokého lesu, ktorý pokrýval britské ostrovy pred tisíckami rokov. Často som sa do tohto lesa chodila prechádzať. Je síce malý, ale keď ste v ňom, necítite prítomnosť okolia. Je to kúzelné –⁠ skoro ako vstup do Narnie –⁠ uprostred je dokonca starodávna lampa, ktorá svieti navôkol.

Názov Queen's Wood Studio je tak trochu exkluzívnym, pretože v Spojenom kráľovstve nie je povolené používať v názve spojenie s kráľovnou alebo kráľom, pokiaľ na to nemáte vhodný dôvod. Záujemca musí získať povolenie od kráľovského dvora, a musí preukázať spojitosť s tým, čo robí. Kedže som preukázala, že v blízkosti tohto lesa žijem, bolo mi dovolené použiť jeho názov pre svoju značku. Bol to veľmi výnimočný pocit, získať toto povolenie. Moja značka je hlboko spätá s prírodou a pocitom, že som vedomým propagátorom krásy sveta. Byť spätý s kráľovstvom pre mňa znamená byť ako strom - veľkolepá, pomalá bytosť, spojená s okolitým prúdením života.

Aká pekná spomienka na detstvo sa ti vybaví ako prvá?

Obaja moji rodičia sú umelci, takže som vyrastala vo veľmi kreatívnom prostredí. Chodili sme často do galérií a sviatky sme trávili návštevami archeologických miest a starobylých hrobiek v Cornwalle, Škótsku a Orkney. Moji rodičia ma určite naučili tvorivosti a ukázali mi ako nachádzať krásu v svete naokolo.

Motivovali ťa rodičia k tomu, aby si sa vydala na dráhu umelkyne?

Áno aj nie. Umenie bolo vždy dôležitou súčasťou môjho detstva a dospievania. Navštevovanie výstav s rodičmi bolo inšpiratívne a poučné, pretože mi často rozprávali o príbehoch rôznych umelcov, umeleckých technikách a učili ma, na čo sa pri pozorovaní umeleckých diel zamerať. Navštívili sme spolu mnoho archeologických a antropologických výstav. Niekedy sme si brali skicáre a kreslili sme –⁠ bolo to skvelé umelecké vzdelávanie. Rodičia ma ale vždy varovali, že zarobiť si na živobytie umením by mohlo byť náročné. Milovala som čítanie, čo ma priviedlo až k štúdiu anglickej literatúry na Cambridge a neskôr k doktorátu na Oxforde. Počas doktorátu som si však uvedomila, že akademická pôda nie je spôsob, akým by som chcela stráviť zvyšok života.

Si samouk alebo máš nejaké umelecké vzdelanie v oblasti tvorby šperku?

Bola to moja mama, ktorá si všimla môj záujem o šperk a ktorá ma prihlásila na zlatnícky kurz keď som mala 17 rokov. Tento kurz mi dal dobrý technický základ pre tvorbu a čerpám z neho dodnes. Nedávno som si ešte doplnila vzdelanie v odbornejších technikách a práci s drahými kameňmi na krátkodobom kurze na Central St. Martin's v Londýne. Veľa som sa toho samozrejme naučila v praxi. Boli časy, kedy ma mrzelo, že som neštudovala umenie, ale literatúru –⁠ pretože som nemala toľko času na premýšľanie o tvorbe. Literatúra však moju tvorbu tiež veľmi ovplyvnila, najmä akýsi poetický spôsob akým pristupujem k tvorbe a ktorý sa odráža v kolekciách.

Vždy si vedela, že sa chceš vydať na cestu tvorby šperku?

Vždy som chcela nosiť krásne šperky, ale všetky mne dostupné mi prišli veľmi nezaujímavé. Pamätám sa na to, ako som svoje prvé šperky vyrábala z plechoviek a uzáverov od fliaš. Vždy som milovala dizajnovú výzvu pri tvorbe šperkov, pretože šperk musí byť nielen krásny, ale zároveň aj nositeľný. Mojim cieľom je vytvárať šperky, ktoré budú nielen neobyčajné, ale budú vaším spoločníkom každý deň. Šperky sú veľmi zvláštny doplnok, pretože sa môžu skutočne stať súčasťou osobnosti a dodať odvahu, aby sa ich nositeľ cítil lepšie. Som poctená, že môžem byť tohto procesu súčasťou. Dodať ľuďom vďaka šperku sebavedomie a sebaistotu je pre mňa veľmi silná motivácia..

Šperky v tvojich kolekciách majú veľmi organický tvar. Ako si sa k tomuto dizajnu dostala?

Všetko to začalo folklórom. Keď som prvýkrát prišla do Českej republiky, objavila som čaro ľudových motívov a prišlo mi to veľmi zaujímavé. V Anglicku nie sú folkórne tradície tak rozvinuté ako tu.

Potom som sa viac dozvedela o tradičnom českom vianočnom zvyku –⁠ veštení a predpovedaní budúcnosti pomocu liatia olova do vody. Napadlo ma, že to vyskúšam so striebrom, ktoré oxiduje vo vode, vďaka čomu sa mi podarilo vytvoriť prívesky a náušnice s krásnym ružovým, zlatým a purpurovým zafarbením. Takto vytvorené šperky v sebe niesli aj akési magické posolstvo, pretože pri odlievaní každého jedného kusu do vody som “predpovedala” budúci osud jeho nositeľa. Každý jeden kus preto niesol unikátne posolstvo.

A takto začal môj záujem o organické tvary. Neskôr ma inšpirovala starodávna šperkárska technika –⁠ odlievanie striebra do dreveného uhlia, vďaka ktorej vytvoríte surovo vyzerajúce tvary. Funguje to na princípe vyrezávania tvarov do uhlia, ktoré sú potom vyplnené striebrom. Začínala som týmto postupom, ale potom som si všimla, že striebro, ktoré sa objavilo po stranách, mimo vyrezaného tvaru, bolo oveľa zaujímavejšie ako akýkoľvek dopredu určený tvar. Takto som začala experimentovať s prvkom náhody v tvorbe. Je to zábavný proces, pretože si nikdy nemôžete byť istí, že výsledok bude dobrý.

Takže nemôžeš ovplyvniť konečný produkt, pretože nevieš, ako to presne vyzerať?

Presne tak, je to čistá náhoda. Nie je to v podstate vôbec efektívny spôsob výroby šperkov. Bežný proces výroby šperku vyzerá tak, že si nakreslíte dizajn, kúpite potrebný materiál a presne viete, čo a v akom časovom rámci vytvoríte. Ja sa v tomto procese spolieham na náhodu, a nechávam materiály robiť to, čo robia. Niekedy sa mi to podarí a tvary sú skutočne úžasné, ale inokedy tvary nie sú až tak zaujímavé, našťastie ich môžem vždy roztaviť do pôvodnej formy. To je krása striebra. Je možné ho opakovane roztápať bez toho, aby stratilo svoju kvalitu. Pri práci s ním nevzniká žiadny odpad.

Počas dní, keď odlievam nové šperky, sa dostávam do meditatívneho stavu a pripadá mi, že striebro reaguje na moju náladu. Je to veľmi výnimočný proces, pretože s materiálmi “spolupracujem” a presne neurčujem, aký má byť výsledný tvar. Nechávam striebro, aby našlo vlastný tvar podľa svojej vôle a následne vyberám svojim estetickým okom tie najlepšie výrobky. Myslím, že celý tento proces tvorby môže pre mnohých pôsobiť veľmi netradične.

Výsledné tvary sú tvarmi prírody –⁠ pobrežia, jazerá, oblaky či textúra dreva vďaka drevému uhliu. Sú to veľmi unikátne a nenapodobiteľné tvary.

Kolekcia New Mythology // fotografie: Patricia Kvasnovska // archív Hattie Wragg

Mohla by si mi povedať viac o udržateľných materiáloch, ktoré používaš? Bola vždy udržateľnosť dôležitá pre tvoju tvorbu?

Tvoriť udržateľné šperky je dlhý proces, ktorému som sa najprv musela naučiť. Začalo to, keď som bývala v Londýne a bola som dobrovoľníčkou v neziskovej organizácii, ktorá zabezpečovala dodávanie lokálne pestovaných organických potravín. Už vtedy som premýšľala o viac udržateľných alternatívach, napríklad vo výbere potravín, kozmetiky, oblečenia. Ale v tejto súvislosti som o šperkoch vôbec nerozmýšľala. Vlastne si ani nemyslím, že by som si vtedy uvedomovala, že striebro sa ťaží zo zeme. Jeden z mojich dodávateľov mi začal ponúkať recyklované striebro a ja som s ním začala pracovať.

Uvedomila som si, že nechcem robiť niečo, čo by vo svete vytváralo negativitu a spôsobovalo nejaké škody. Je to celé smiešne, pretože jedna z vecí, pre ktoré oceňujeme drahé kamene, je to, že sú pozoruhodnou ukážkou prírody. Je to ale zároveň hrozná vec, pretože to znamená, že ničíme Zem a lesy, len aby sme dostali drahé kamene a kovy z pod jej povrchu. A to mi nepripadá vôbec unikátne.

Ja používam len vintage a recyklované materiály. Skúmam udržateľnejšie spôsoby, ako na zlatnícke procesy – napríklad namiesto obvyklých toxických chemikálií používam kyselinu citrónovú (bežne sa používa na zaváranie zeleniny) a sódu bikarbónu. Krabičky, do ktorých balím šperky sú recyklované a recyklovateľné. Snažím sa zabezpečiť, aby bol každý krok v mojej výrobe čo najudržateľnejší.

Kedže pracujem len s recyklovaným striebrom a vintage kameňmi, tak ma tento prístup v tvorbe trochu limituje. Niekedy je ťažké nájsť vhodné materiály. Kedže pracujem len už s existujúcimi kameňmi, občas sa stáva, že ich nemôžem získať v tvare, ktorý by sa mi hodil. Musím použiť len to, čo už bolo vyrobené a čo môžem nájsť. Je to všetko o náhode a opätovnej spolupráci s materiálmi, ktoré nachádzam.

Cítiš, že ťa tento proces náhody oslobodzuje?

Rozhodne áno. Ak pracujete s obmedzenými zdrojmi, musíte byť viac kreatívni. Svoj prístup k tvorbe šperkov by som prirovnala k tvorbe koláží – kombinovanie už existujúcich kameňov so striebornými tvarmi, ktoré vytváram pomocou náhody. Je mi blízky proces navrhovania šperkov z toho, čo už mám a čo bolo už vytvorené, skôr než si ich predstavovať od nuly.

Porozprávala by si mi viac o svojom živote v Brne? V čom sa tvoj život v Brne odlišuje od života v Londýne?

V Brne bývam už 4 a pol roka. Keď porovnám život v Brne s životom v Londýne, vidím všade naokolo oveľa pomalšie tempo života. Cítim, že som tu oveľa bližšie prírode.

Mám pocit, že ľudia sú tu v porovnaní s Anglickom viac hĺbaví a oveľa viac kreatívni. Tiež som si všimla, že ľudia sú tu zručnejší a je oveľa bežnejšie, že si niečo vytvoríte sami, než že si to kúpite v obchode. Je tiež omnoho cenovo dostupnejšie kúpiť si tu ručne ušité veci, takže je oveľa bežnejšie, že si niečo kúpite priamo od miestneho návrhára. To sa mi asi nikdy nestalo, keď som žila v Anglicku, mimo nakupovania na Etsy..

Ako sa snažíš o viac udržateľný bežný život?

Myslím, že sa nad nákupmi musíme viac zamýšľať. Najlepšie zo všetkého je podľa mňa nakupovať menej. Ak sa nestaráte o to, čo si kúpite a čo už máte, nie je to príliš udržateľné. Napríklad výroba znovupoužiteľného hrnčeku na kávu alebo znovupoužiteľnej bavlnenej tašky vyžaduje veľké množstvo zdrojov. Podľa jednej dánskej štúdie musí byť bavlnená taška použitá najmenej 7100 krát, aby mala menší dopad na životné prostredie než plastová taška. Myslím si, že najdôležitejšie je vybrať si veci tak, aby ste ich mohli používať dlho. A ešte lepšie je, ak sú dané veci zrecyklovateľné na konci svojej životnosti (jedna z vecí, ktorú napríklad milujem na striebre). Žiadna voľba nezostáva bez následkov.

Vidíš nejaké rozdiely medzi Českou republikou a Veľkou Britániou v prístupe k udržateľnosti?

Myslím si, že ľudia v Čechách sú viac otvorenejší myšlienke, že oblečenie je možné navrhnúť a kúpiť od lokálnych značiek a nemusí to byť žiadna veľká módna značka. Napríklad ja svoje štúdio zdieľam so štyrmi dizajnérkami, ktoré sami vyrábajú svoje výrobky a živia sa tým. Myslím, že by bolo oveľa ťažšie živiť sa tvorbou na plný úväzok v Londýne.

V Brne existuje silná dizajnová komunita. Pekným príkladom je napríklad moja mentorka Andrea Lojkasková, ktorej som dala hodiny angličtiny a ona ma za to predstavila celej tejto komunite a pomohla mi s rozvojom mojej práce.

Myslím si ale, že recyklovanie je vo Veľkej Británii na oveľa lepšej úrovni – odpad sa zhromažďuje priamo z každej budovy. Nemilo ma prekvapilo, keď som sa sem presťahovala a uvedomila som si, že musím niesť svoj recyklovaný odpad cez niekoľko ulíc až k triediacim kontajnerom. To musí odradiť mnoho ľudí od toho, aby to robili.

Ako vnímaš situáciu ohľadom Brexitu?

Je dôležité hranice búrať a nie vytvárať nové. Na ľuďoch je krásne, že sú kolaboratívni. Najlepšie veci vznikajú pri spolupráci s ostatnými. Je depresívne sledovať, koľko finančných zdrojov a ľudskej energie bolo už do Brexitu vložených. Myslím si, že dôležitejším problémom ľudstva je boj proti klimatickej zmene a nie Brexit.

Aké 3 slová ťa najviac vystihujú?

Hĺbavá, kreatívna, láskavá.

Máš obľúbené umelecké dielo?

Je ťažké vybrať iba jedno! Nedávno som sa začala viac zaujímať o land art. Inšpiruje ma tvorba Lotte Scott s rašelinou a aktívnym uhlím. Milujem poetické texty a texty o zemi, prírode a miestach - časopis Emergence Magazine je skvelým online zdrojom textov o ekológii, kultúre a spiritualite. Margit Jäschke je moja najobľúbenejšia dizajnérka šperkov – tvorí tiež nádherné koláže a obrazy.

Ako vyzerá tvoj typický deň?

Celé roky som trpela tým, že som nemala dostatok spánku – bola to totiž prvá vec, ktorú som odstrihla kvôli množstvu práce. Ale teraz sa snažím spať minimálne 8 hodín, takže ak idem spať neskoro, vstávam neskôr – je to dobrá motivácia, prečo ísť spať skôr. Počas raňajok si často niečo prečítam – časopis Emergence Magazine je dobrou náhradou za správy / sociálne siete. Do štúdia sa dostanem asi o 10:00 - 10:30 a tam pracujem asi do 18:00 - 18:30. Raz týždenne mám jogu a kurz súčasného tanca a skupinové plávanie s priateľmi. Snažím sa nájsť balans medzi samotnou výrobou šperkov, marketingom a ďalšou prácou na notebooku. Pracovať sám na seba je neustálym mentálnym napätím.

Si perfekcionistka?

Áno, ale snažím sa s tým bojovať. V časoch, keď som sa pokúšala robiť doktorát, sa môj perfekcionizmus stal skutočne prekážkou pri mojej práci, čo sa odrazilo na tom, že som nedokázala nič napísať. Časom som sa ho naučila prekonať a teraz vidím krásu v nedokonalosti. Dokonalé veci nemusia byť nevyhnutne tie najkrajšie. Veci, ktoré majú v sebe trochu drsnosti sú v skutočnosti oveľa ľudskejšie a zaujímavejšie.

Ako sa spomaľuješ?

Snažím sa vybudovať si taký život, v ktorom sa nemusím nepretržite niekam “ponáhľať” a niečo si dokazovať. Život v Brne plynie akosi pomalšie než v Londýne a to je vlastne jedna z najpozitívnejších vecí, ktoré vnímam, odkedy sme sa sem presťahovali. Mám čas premýšľať o tom, kto vlastne som a kam smerujem, čo je pre mňa skutočne dôležité a cítim sa veľmi privilegovane za to, že v tejto pozícii vôbec môžem byť. Spiritualita v živote je pre mňa na vyššom mieste, ako naháňať sa za profitom a zarábaním peňazí. Je dôležité venovať sa vlastnej spiritualite, aj preto, aby sme predošli syndrómu vyhorenia.

Nakupuješ v second handoch?

Áno – napríklad v obchode Nadácie Veronica na Pekařskej ulici v Brne často nájdem zaujímavé second handové veci, vintage doplnky a podobne. Oblečenie rada nakupujem v second hande Textile House a Botárni - Oblékárni. Blízko môjho bytu sa nachádza utešený dobročinný obchod Šuplig. Retro Recycle Brno má dobrý výber starožitných predmetov – napríklad retro lampy, porcelán, keramiku. Ale mojim najobľúbenejším miestom na second handové nákupy je Londýn... vždy sa snažím navštíviť aspoň mojich pár obľúbených. Jedným z mojich najobľúbenejších je Mary's Living and Giving v Kew Gardens – majú tam skvelý výber od rôznych módnych návrhárov.

Akú knihu máš práve rozčítanú?

Milujem romány, kde sa toho veľmi veľa nestane – tie, ktoré sú skôr pozorovaním sveta naokolo a myšlienkovými pochodmi. Mojim nedávnym favoritom bol Hotel du Lac od Anity Brooknerovej. Alebo No Fond Return of Love od Barbary Pym. Práve teraz čítam A Fortnight in September, ktorú napísal R. C. Sherriff. Na mojom zozname kníh sú aj ďalšie tituly a básnické zbierky ako The Seafarers od Stephen Rutt; The Living Mountain od Nan Shepherd; a poézia od Elizabeth Bishop a Alice Oswald.

Magazine